Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
dohoda o vykonaní práce
Portrait of happy worker unloading boxes from a delivery van and looking at camera.
11. februára 2021 Nezaradené od

Dohoda o vykonaní práce, čo to je, aké má výhody a nevýhody

Práca na dohodu, ako sa hovorí neformálne dohode o vykonaní práce, predstavuje jednu z častých foriem zamestnávania mimo štandardného pracovného pomeru. Dôvodov, prečo firmy uprednostňujú tento typ práce, sú iné odvody, počet odpracovaných hodín aj charakter práce. Čo by ste mali o práci na dohodu vedieť a aké má výhody?

Čo je dohoda o vykonaní práce a podmienky, kedy sa uzatvára

Definícia hovorí, že dohoda o vykonaní práce je druh zamestnávania medzi zamestnávateľom a fyzickou osobu, ktorý spadá mimo štandardný pracovný pomer. Dohoda sa uzatvára na zabezpečenie potrieb zamestnávateľa pri práci vymedzenej výsledkom.

Ide o pracovnoprávny vzťah založený osobitnými predpismi, konkrétne § 225 Zákonníka práce. V tejto časti zákon stanovuje charakter samotnej práce vykonávanej na dohodu, formu uzatvorenej dohody, pracovné úlohy ako aj odmenu. Dohodu o vykonaní práce môže zamestnávateľ uzatvoriť iba z fyzickou osobu, nie s inou spoločnosťou.

Tu sú 4 najdôležitejšie podmienky, kedy sa dá uzatvoriť:

  • musí ísť o príležitostnú prácu, ktorá je vymedzená výsledkom, nie pracovným časom, pod týmto pojmom sa myslí nie každodenná alebo bežná práca
  • na prácu je potrebné uzatvoriť riadnu písomnú dohodu, ktorá bude presne určovať vykonanie pracovnej úlohy, dobu, rozsah práce aj dohodnutú odmenu
  • zároveň nesmie ísť o činnosť, ktorá je predmetom autorského zákona, čiže nepôjde o kreatívnu prácu, po ktorej ostane dielo chránené autorstvom
  • dohodu je možné uzatvoriť časovo najviac na obdobie 12 mesiacov a dohodnutá odmena nesmie byť nižšia, ako ustanovená minimálna mzda

Pri dohode o vykonaní práce je dôležitý časový rozsah práce. Ten je zo zákona ohraničený časovým fondom 350 hodín počas jedného kalendárneho roka. Táto doba je samozrejme maximálna, ako dohodár môžete odpracovať aj oveľa menšie obdobie.

Zamestnávateľ je zároveň povinný viesť evidenciu pracovného času. V nej je treba, aby sa zaznamenala dĺžka časového úseku a dátum, kedy bola práca vykonávaní. Dohodárovi nemôže zamestnávateľ nariadiť pracovnú pohotovosť ani prácu nadčas. Ako dohodár ale môžete pracovať vo sviatok a vtedy vám patrí zvýšená odmena.

Môže uzatvoriť dohodu študent, dôchodca či živnostník?

Dohoda o vykonaní práce je pracovnoprávnou zmluvou, ktorej podstatou je vykonanie práce v dohodnutom rozsahu zo strany fyzickej osoby pre zamestnávateľa. Túto dohodu môžu uzatvoriť viaceré skupiny potenciálnych zamestnancov na trhu práce.

Týka sa konkrétne týchto prípadov alebo situácií osôb:

  • dohodu o vykonaní práce môžete uzatvoriť aj v prípade, ak ste zamestnancom na trvalý pracovný pomer, mali by ste o tom upovedomiť zamestnávateľa
  • výkon dohody o uzatvorení práce je možný aj v prípade, ak ste samostatne zárobkovo činná osoba, čiže živnostník, prípadne súbežne s výkonom autorskej činnosti
  • dohodu môžu uzatvoriť aj dôchodcovia, či už ide o starobných, invalidných alebo výsluhových dôchodcov, u nich je situácia odlišná v odvodoch
  • samozrejme, na dohodu o vykonaní práce môže zamestnávateľ zamestnať aj nezamestnaného človeka, u ktorého pôjde o jeho jediný príjem

Pokiaľ ide o študentov, tu je situácia špecifická. V prípade, ak ste študentom strednej školy, musíte uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov. Tá je v niektorých detailoch odlišná, ako dohoda o vykonaní práce, najmä v počte hodín práce za týždeň.

To isté platí aj pre študentov dennej formy vysokoškolského štúdia, ktorý nedosiahli hranicu 26 rokov. Ak ste túto vekovú hranicu dosiahli, môžete spomínanú dohodu vykonávať do konca kalendárneho roka, v ktorom prišlo k dosiahnutí veku.

Vzor, čo musí obsahovať dohoda o vykonaní práce

Okrem toho, že dohoda o vykonaní práce musí mať písomný charakter, je dôležité aj to, čo obsahuje. Jedna časť je to, čo je povinné podľa Zákonníka práce, druhá časť je dobrovoľná a odporúčaná. Čím bude dohoda viac špecifická, tým lepšie to je.

Pokiaľ ide o skončenie dohody o vykonaní práce, tento úkon je možné spraviť z oboch strán. Zamestnávateľ môže od dohody odstúpiť, ak jej predmet zamestnanec nenaplnil, zamestnanec vtedy, ak mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zákonník práce pozná aj možnosť obojstranného ukončenia a to vzájomnou dohodou oboch.

Dohoda o vykonaní práce musí obsahovať tieto záležitosti:

Identifikácia oboch strán: Tak, ako aj v prípade štandardnej pracovnej zmluvy, aj pokiaľ ide o dohodu o vykonaní práce, je nevyhnutnou podmienkou jednoznačná identifikácia strán. V prípade zamestnávateľa treba uviesť obchodné meno, sídlo aj IČO, DIČ. U dohodára treba uviesť jeho celé meno, adresu, rodné číslo a údaje pre prihlásenie na odvody.

Predmet dohody: Druhou dôležitou položkou je predmet dohody o vykonaní práce. V tejto časti treba vymedziť pracovnú úlohu a to tak, aby bola čo najviac konkrétna. Ak je cieľom úloha, ktorá má naplniť nejaké kvantitatívne parametre alebo konkrétne kritéria, treba ich napísať. Môže ísť o rozsah, kvalitu alebo aj časový harmonogram prác.

Rozsah dohodnutej práce: Okrem vymedzenia presnej pracovnej úlohy je nemenej dôležité, aby prišlo aj k špecifikácii rozsahu dohodnutej práce. Takto presne dohodnutý rozsah má zmysel napríklad pri stavebných prácach alebo pri manuálnej či duševnej práci, ktorá zahŕňa viacero úkonov. Potrebné je špecifikovať aj časový harmonogram práce.

Odmena: Nemenej dôležitou súčasťou dohody o vykonaní práce musí byť aj odmena. Tá môže byť špecifikovaná ako koncová odmena, prípadne ako odmena podľa počtu odpracovaných hodín. Môže tiež závisieť od kvality práce, od časového plnenia prípadného harmonogramu a môže mať aj motivačný charakter nejakým limitom.

Okrem toho sa odporúča, aby obsahovala aj nasledovné:

Dodatočné povinnosti zamestnanca: Jedná sa najmä o časový harmonogram priebežného plnenia úloh, ale aj o zodpovednosť za prípadné škody spôsobené zamestnávateľovi. V prípade, ak je práca náročnejšieho charakteru, môže byť v dohode uzatvorená povinnosť zamestnanca priebežne informovať o postupe práce a o výsledkoch.

Dodatočné povinnosti zamestnávateľa: Malo by ísť najmä o spôsob výplaty odmeny, najmä pokiaľ je pracovná úloha na dlhší časový úsek a má niekoľko čiastkových cieľov. V prípade náročnejších podmienok pre plnenie úlohy treba špecifikovať aj vytvorenie pracovných podmienok pre zamestnanca, vrátane vysielania na pracovné cesty.

Sociálne odvody pri dohode o vykonaní práce

Príjem z dohody o vykonaní práce podlieha plateniu odvodov do Sociálnej poisťovne. Nakoľko ide o príjem zo závislej činnosti, postupuje sa tu tak, ako aj pri iných príjmoch podobného typu. Veľa závisí aj od toho, či ide o pravidelná príjem alebo nie.

Koľko budete platiť, ak nie ste poberateľom dôchodku?

Pravidelný príjem: V prípade pravidelného príjmu sú odvody zamestnávateľa 25,2 % a odvody zamestnanca 9,40 %. Zamestnávateľ odvádza odvody na starobné, invalidné, nemocenské, garančné a úrazové poistenie, rezervný fond aj poistenie v nezamestnanosti. Zamestnanec na všetky, okrem garančného, úrazového a do fondu.

Nepravidelný príjem: Ak je príjem z dohody o vykonaní práce nepravidelný, je zaťaženie nižšie. Zamestnávateľ odvádza 22,8 %, zamestnanec 7 %. Oproti sociálnemu poisteniu pri pravidelnom príjme neplatia zamestnávateľ  ani zamestnanec nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Výška ostatných poistení je zhodná.

V prípade, že poberáte dôchodok, sú odvody mierne iné:

Príjem do 200 € mesačne: Na jednu dohodu si môžete pri takomto príjme uplatniť tzv. odvodovú výnimku. V tomto prípade sa nepozerá, či je príjem pravidelný alebo nepravidelný. Zamestnávateľ za vás bude odvádzať iba odvody na úrazové a garančné poistenie vo výške 1,05 %. Za zamestnanca sa v tomto prípade neodvádzajú žiadne odvody.

Príjem nad 200 € mesačne: Pri prekročení príjmu už nie je možné uplatniť spomínanú odvodovú výnimku. Všetci dôchodcovia musia potom platiť starobné poistenie vo výške 4 % a to akoby za zamestnanca. Zamestnávateľ za nich odvádza poistné vo výške 19,8 %. Ak ste invalidný dôchodca, je poistné za vás ešte o niečo vyššie, spolu o 6 %.

Zdravotné odvody pri dohode o vykonaní práce

Okrem odvodov pre sociálne poistenie sa z dohody o vykonaní práce odvádzajú aj zdravotné odvody. Ide o platenie preddavkov na zdravotné poistenie, nakoľko zdravotná poisťovňa po skončení kalendárneho roka vykonáva ročné zúčtovanie. Podľa výšky zaplatených preddavkov a na základe skutočnej povinnosti môže vzniknúť rozdiel.

Pri platení zdravotných odvodov z práce na dohodu platí:

  • bez ohľadu na to, či ide o pravidelný alebo o nepravidelný príjem, vzniká povinnosť platiť zdravotné odvody, pokiaľ ich za dohodára neplatí štát
  • spomínanou výnimkou sú študenti, ktorí sú počas trvania štúdia poistencami štátu, títo však uzatvárajú osobitnú dohodu o brigádnickej práci študentov
  • medzi ďalšie výnimky patria príjmy z dohôd pre poberateľov výsluhového, starobného, predčasného či invalidného dôchodku po splnení podmienok.
  • vo všetkých ostatných prípadoch odvádza zamestnávateľ do zdravotnej poisťovne preddavky na odvody vo výške 10 % a dohodár vo výške 4 %

Špecifická situácia nastáva, ak pracujete na dohodu iba v niektoré dni týždňa, no inak ste samoplatiteľom zdravotného poistenia. Zamestnávateľ vás totiž prihlási a zaplatí za vás odvody iba za tie dni, kedy ste skutočne prácu vykonávali. V ostatné dni si musíte platiť pomernú časť samostatne, pokiaľ nespadáte do jednej z kategórii vyššie.

Ak máte trvalý pracovný pomer alebo podnikáte na živnosť a z týchto príjmov si platíte zdravotné odvody počas celého trvania, nemusíte sa ničoho obávať. To isté platí aj vtedy, ak pracujete na dohodu päť zo siedmych dní v týždni a to počas celého mesiaca. V tomto prípade vás zamestnávateľ prihlási do zdravotnej poisťovne na celý mesiac.

Daň z príjmu pri dohode o vykonaní práce

Príjem z práce vykonávanej na dohodu patrí medzi tzv. príjmy zo závislej činnosti. Ak ste mali príjem z dohody o vykonaní práce, tento musíte uviesť v daňovom priznaní, konkrétne ide o tlačivu typu A. To platí aj vtedy, ak ste mali okrem príjmu z dohody aj príjem z riadneho pracovného pomeru. V niektorých situáciách sa ale využíva tlačivo B.

To platí vtedy, ak okrem príjmu z dohody máte príjem z podnikania, prenájmu alebo príjmy mimo závislej činnosti. Príjem z dohody sa daní štandardnou sadzbou dane z príjmu vo výške 19 %, v prípade vyššieho základu dane platí zvýšená sadzba 25 %.

Na príjmy z dohody o vykonaní práce je možné si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane. Tá sa uplatňuje nielen na tento príjem, ale na všetky príjmy, ktoré podliehajú dani. Ročne ide o sumu 4.511, 43 €, čiže z tejto sumy sa neplatia ešte žiadne dane. Dohodár si môže nezdaniteľnú časť uplatniť mesačne, prípadne v ročnom daňovom priznaní.

Z práce na dohodu zamestnávateľ odvádza preddavky na daň z príjmu, tak, ako aj pri bežných zamestnancoch. Pokiaľ však príde k mesačnému uplatňovaniu spomínanej nezdaniteľnej časti a príjem je nižší, ako táto mesačná časť, nemusia sa platiť žiadne preddavky.

Dohoda o vykonaní práce vs. dohoda o pracovnej činnosti

Na záver by sme radi pripomenuli, že Zákonník práce pozná nielen dohodu o vykonaní práce, ale aj dohodu o pracovnej činnosti. Ide o dve odlišné typy dohôd, hoci laikovi sa môžu javiť ako podobné či zhodné. V mnohých parametroch sa síce tieto typy zamestnávania zhodujú, no sú tu aj odlišnosti, ktoré sa týkajú zamestnávateľa ako aj dohodára.

Prvou odlišnosťou je časový rozsah práce. Kým dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najviac na 350 hodín ročne, pri dohode o pracovnej činnosti je rozsah najviac 10 hodín týždenne. Iné je aj vymedzenie práce, pri prvom type výsledkom, pri druhom typom práce.

Mzdové nároky sú zhodné, v oboch prípadoch musí ísť najmenej o sumu minimálnej hodinovej mzdy. Podobné je aj skončenie pracovného vzťahu pri dohodách.

Mierna odlišnosť vzniká vo výške odvodového zaťaženia. Dohoda o vykonaní práce, pokiaľ ide o nepravidelný príjem, je o niečo menej zaťažená odvodmi. Vtedy totiž zamestnávateľ a ani zamestnanec neplatia odvody pre nemocenské poistenie a pre poistenie v nezamestnanosti. Na sociálnych odvodoch sa tak dá ušetriť 4,8 %.

Použité zdroje informácií:

K téme

Najčítanejšie za týždeň

Bezplatné novinky z Bratislavy raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Diskusia

Odporúčame

Copyright © BratislavaDen.sk Všetky práva vyhradené. BratislavaDen.sk si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.